Záhadný pobyt Beethovena

Záhadné a dodnes neoverené informácie o pobyte svetoznámeho umelca Ludwiga van Beethovena dodnes vŕtajú v hlave niekoľkým historikom. Príliš veľa ukazovateľov naznačuje Ludwigovu prítomnosť v kaštieli, ale rukolapné dôkazy absentujú. Ako to však už v živote chodí: ,,bez vetra sa ani lístok nepohne“.

Faktom je, že Beethoven sa v roku 1799 stal učiteľom hudby mladých šľachtičien Terézie a Jozefíny Brunsvikových, ktoré boli dcérami Antona II. Brunsvika. Keďže ich otec bol vtedy už osem rokov po smrti, starostlivosť o celú rodinu prevzal jeho mladší brat Jozef Brunsvik a všetky netere a synovci často Dolnú Krupú navštevovali. Je pochopiteľné, že počas pravidelných letných pobytov k hosťom patril aj Ludwig van Beethoven. Vznik jeho najznámejšej klavírnej Sonáty mesačného svitu spája celý kultúrny svet práve s Dolnou Krupou. Ďalším faktom je, že sonátu skomponoval v roku 1801 a venoval ďalšej neteri, dcére sestry Jozefa Brunsvika – Júlie Guiccardiovej. Predpokladáme, že jeho návštevy dolnokrupského panstva môžeme datovať od roku 1800.

O Beethovenových pobytoch v Krupej by sme nemali pochybovať. V rodine Brunsvikovcov sa spomienky na neho odovzdávali z generácie na generáciu. „Beethovenov kút“ nazývali miesto vo freskovej miestnosti, kde stával klavír, sonátu mal skomponovať člnkujúc sa na jazere, v parku sedával na obľúbenej lavičke, do dutiny starého stromu vkladal ľúbostné odkazy vyvolenej alebo ako pre neuhľadené spôsoby bohéma nemohol stolovať s panstvom... Okrem neurodzeného správania bol aj jeho neurodzený pôvod dôvodom, že nebýval s panstvom v kaštieli, ale v domčeku určenom pre záhradníka (Gärtners Wohnung).

Táto neskorobaroková budova (rokokový pavilón) pochádza z obdobia Talherrovej prestavby kaštieľa aj parku (medzi rokmi 1793 – 1798), kedy v rámci prác pribudli v areáli aj ďalšie objekty ako kúpeľný domček, skleník či altánky. Pavilón je malá bloková solitérne stojaca dvojpodlažná obytná stavba štvorcového pôdorysu. Dispozične predstavuje dvojtrakt s chodbovým traktom v čelnej strane orientovanej k ulici a traktom s obytnými miestnosťami orientovanými do parku. Druhé obytné podlažie využíva priestor v manzardovej streche. Jedná sa o pomerne výnimočne dochovaný typ drobnej záhradnej architektúry šľachtického sídla na našom území. Manzardovo riešenú strechu mal za čias Beethovenových návštev aj kaštieľ. Skladateľ teda býval v „domčeku“ a s tým súvisí aj jeho terajšie využitie - od konca roku 1992 slúži muzeálnym účelom ako Pamätník Ludwiga van Beethovena a Beethovenovská tradícia sa stala neoddeliteľnou súčasťou dejín kaštieľa.  

To, že skladateľ v Dolnej Krupej skutočne pobudol, je neľahké vedecky preukázať, i keď jestvuje mnoho indícií. Nielen známy fakt, že v archíve rodu Chotek sa zachovala jeho skica Sonáty mesačného svitu, výpovede ešte žijúcich potomkov, ale aj nález 9 kresieb (2009) Henriety Brunsvikovej, z ktorých jeden portrét datovaný rokom 1800 sa až neuveriteľne podobá na Ludwiga van Beethovena.