Rozárium je záhrada resp. časť plochy, kde sa pestujú len ruže. Slovensko malo svoje prvé rozárium v Dolnej Krupej a jeho zakladateľkou bola jedinečná a známa grófka Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946). Spoločenské postavenie jej vôbec nebránilo v tom, aby sa sama deň, čo deň starala o svoje prenádherné a vo svete ospevované ruže.
Mária Henrieta Choteková bola dcérou Rudolfa Choteka a Márie rod. Khevenhüller-Metschovej. Gróf bol známy svojou ľudskou a ústretovou povahou, ktorú Mária Henrieta dostala do vienka. Mária Henrieta viedla veľmi zaujímavý a aktívny život. Mala však sen, do ktorého sa s vervou pustila a vďaka cieľavedomosti sa jej podarilo vybudovať jedno z prvých a hlavne najväčších rozárií v Strednej Európe. Svojej obrovskej vášni tak obetovala viac ako polovicu života a nemalé finančné prostriedky získané z dedičstva. Po smrti otca (1903), kedy kaštieľ prešiel do rúk jej brata Rudolfa II. Choteka, sa rozhodla osamostatniť a vybudovala si vlastnú rezidenciu (1906), ktorej sa neskôr v obci hovorilo „Horný kaštieľ“. Usadlosť mala rustikálny ráz, čo vyhovovalo grófkinmu naturelu. Pozemok o veľkosti 3 hektárov, ktorý sa nachádzal severovýchodne od kaštieľa postupne vysadila ružami.
K najväčšiemu rozšíreniu ružovej záhrady prišlo v roku 1910, keď z Krupiny doviezla sadenice od najznámejšieho uhorského šľachtiteľa ruží Rudolfovi Geschwindovi. Rozárium prečkalo aj 1. svetovú vojnu, počas ktorej grófka pôsobila ako sestra Červeného kríža vo vojenskom lazarete v Trnave.
V nových podmienkach po roku 1918 musela existenciu svojho rozária od základu prehodnotiť. Založila ružovú škôlku, ktorej zisk z predaja ruží mal pokrývať náklady na chod rozária. Ako asistenta povoláva Petra Kordesa - syna zakladateľa obchodu s ružami W. Kordes’ Söhne Rosenschulen z Nemecka, ktorý jej pomáhal pri začiatkoch „ružiarskeho podniku“ v rokoch 1923-1925.
V roku 1926 vydáva prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý, v ktorom bolo na predaj 855 sort ruží. Okrem katalógov vyžívala aj inzeráty, najmä v nemecky vydávanej tlači. Celkový počet ruží ona sama odhadla na 6000. V roku 1930 do vatikánskych záhrad poslala ako dar 400 najkrajších ruží a obdarovala aj rozárium v Sangerhausene 150 vzácnymi ružami. Dokladov o obchodovaní sa nezachovalo veľa, o to cennejšie sú záznamy o predaji ruží z rokov 1928 a 1937 do zámockého parku v Průhoniciach (JV od Prahy). Najmä údaj o obchode z jari roku 1937 je zaujímavý, pretože sa dá považovať za poslednú z preukázateľne realizovaných objednávok z grófkinej škôlky. S pribúdajúcim vekom a ubúdajúcimi silami (v roku 1938 dovŕšila 75 rokov) rozárium čoraz viac pustlo a roky 2. svetovej vojny dovŕšili skazu.
Jej zásluhy na vzostupe pestovania ruží na našom území a všetky aktivity po zaradení do európskeho kontextu nás oprávňujú hovoriť o M. H. Chotekovej ako o najväčšej žene – ružiarke. Na jej počesť boli pomenované štyri ruže, dve za jej života a dve posmrtne (Gräfin Chotek (Kiese, 1911), Marie Henriette Gräfin Chotek (Lambert, 1920), Contessa Maria Henrietta (György, 2006) Rosengräfin Marie Henriette (Kordes, 2013).
Dnes sa na území kaštieľskeho parku nachádza zásobník ruží pre výsadbu v budúcnosti plánovaného rozária. Rastie v ňom aj vzácna ruža, ktorú vyšľachtila sama Mária Henrieta Choteková.
